A review by hanazet
Defying Hitler: A Memoir by Sebastian Haffner
5.0
Všetci vieme, ako sa to skončilo. Poďme sa pozrieť na to, ako sa to začalo. Čo k tomu viedlo.
Raimund Pretzel alias Sebastian Haffner sa narodil v roku 1907, zažil (a prežil) teda obe svetové vojny. Kým prvú vnímal ako nadšený chlapec, na sklonku druhej bol mladý už, ktorý so zdesením sledoval zmeny okolo seba, v politike, ale najmä v spoločnosti.
Príbeh jedného Nemca mapuje život v Nemecku počas prvej svetovej vojny, po jej skončení a prehre a poodhaľuje, čo viedlo k vzostupu Adolfa Hitlera k moci, prečo mu bolo umožnené zájsť až tak ďaleko. Hoci sme sa v škole učili, že v Nemecku bolo zle, Haffner konkrétne približuje neradostné podmienky, napríklad keď ste celý mesiac pracovali na to, aby ste po výplate nemali ani na kilo zemiakov. Kým mladí ľudia pochopia systém, bohatnú, žijú večierkami a podporujú nechápavých rodičov, dôchodcovia, čo nemajú šťastie na podnikavých príbuzných, umierajú od hladu na ulici. Menia sa vzťahy a kamarástva, zo zohratej partie sa vyčleňujú nacisti. Systém sa snažil urobiť ich zo všetkých.
"Pochodovanie a spevy boli na dennom poriadku, ak človek nechcel hajlovať pred zástavou, musel sa rýchlo niekam pratať. Žili sme ako vo vojnovom stave, ale bola to čudná vojna - víťazstvá sa dobýjali spevom a pochodovaním." ... "Pre istú skupinu Nemcov to bol raj na zemi, akoby zažívali déja vu z augusta 1914. Staré dámy s nákupnými taškami stáli na kraji chodníka a s rozžiarenými očami sa dívali za pochodujúcim a vyspevujúcim hnedým ľudským hadom. 'Veď to musí vidieť aj slepý,' dušovali sa. 'Každý predsa na vlastné oči vidí, že sa všetko zlepšilo, nie?' "
Svojich krajanov muž, ktorý v roku 1938 emigroval do Anglicka, nešetrí. Spomína nedostatky nemeckej povahy a mentality, obviňuje ich z neschopnosti žiť v mieri a bez napätia. Kniha zachytáva roky 1914 - 1933, ale napísal ju na začiatku druhej svetovej vojny, pričom Nemecku neprorokoval dobrý osud. Svet spoznal Haffnerove najosobnejšie myšlienky až po jeho smrti, keď zápisky našiel a dal dokopy syn Oliver. Počas svojho života bol pritom aktívny novinár a spisovateľ, ktorý sa venoval aj téme druhej svetovej vojny. Príbeh jedného Nemca je intímny, tempo je pomalé, ale to knihe rozhodne neuberá na zaujímavosti.
"Prežívali sme rovnaký žiaľ, ale každý z nás si z neho vzal niečo iné - Hitler nenávisť, vzdor a odhodlanie stať sa politikom, ja zasa poučenie, že o platnosti pravidiel netreba pochybovať a že život je hrozne nevypočítateľný. Nemôžem si pomôcť, ale ak to porovnám, reakcia jedenásťročného chlapca sa mi vidí zrelšia než reakcia takmer tridsaťročného muža.
Od toho okamihu bolo vo hviezdach nespochybniteľne dané, že ja s Hitlerovou ríšou nebudem mať priateľské vzťahy."
Raimund Pretzel alias Sebastian Haffner sa narodil v roku 1907, zažil (a prežil) teda obe svetové vojny. Kým prvú vnímal ako nadšený chlapec, na sklonku druhej bol mladý už, ktorý so zdesením sledoval zmeny okolo seba, v politike, ale najmä v spoločnosti.
Príbeh jedného Nemca mapuje život v Nemecku počas prvej svetovej vojny, po jej skončení a prehre a poodhaľuje, čo viedlo k vzostupu Adolfa Hitlera k moci, prečo mu bolo umožnené zájsť až tak ďaleko. Hoci sme sa v škole učili, že v Nemecku bolo zle, Haffner konkrétne približuje neradostné podmienky, napríklad keď ste celý mesiac pracovali na to, aby ste po výplate nemali ani na kilo zemiakov. Kým mladí ľudia pochopia systém, bohatnú, žijú večierkami a podporujú nechápavých rodičov, dôchodcovia, čo nemajú šťastie na podnikavých príbuzných, umierajú od hladu na ulici. Menia sa vzťahy a kamarástva, zo zohratej partie sa vyčleňujú nacisti. Systém sa snažil urobiť ich zo všetkých.
"Pochodovanie a spevy boli na dennom poriadku, ak človek nechcel hajlovať pred zástavou, musel sa rýchlo niekam pratať. Žili sme ako vo vojnovom stave, ale bola to čudná vojna - víťazstvá sa dobýjali spevom a pochodovaním." ... "Pre istú skupinu Nemcov to bol raj na zemi, akoby zažívali déja vu z augusta 1914. Staré dámy s nákupnými taškami stáli na kraji chodníka a s rozžiarenými očami sa dívali za pochodujúcim a vyspevujúcim hnedým ľudským hadom. 'Veď to musí vidieť aj slepý,' dušovali sa. 'Každý predsa na vlastné oči vidí, že sa všetko zlepšilo, nie?' "
Svojich krajanov muž, ktorý v roku 1938 emigroval do Anglicka, nešetrí. Spomína nedostatky nemeckej povahy a mentality, obviňuje ich z neschopnosti žiť v mieri a bez napätia. Kniha zachytáva roky 1914 - 1933, ale napísal ju na začiatku druhej svetovej vojny, pričom Nemecku neprorokoval dobrý osud. Svet spoznal Haffnerove najosobnejšie myšlienky až po jeho smrti, keď zápisky našiel a dal dokopy syn Oliver. Počas svojho života bol pritom aktívny novinár a spisovateľ, ktorý sa venoval aj téme druhej svetovej vojny. Príbeh jedného Nemca je intímny, tempo je pomalé, ale to knihe rozhodne neuberá na zaujímavosti.
"Prežívali sme rovnaký žiaľ, ale každý z nás si z neho vzal niečo iné - Hitler nenávisť, vzdor a odhodlanie stať sa politikom, ja zasa poučenie, že o platnosti pravidiel netreba pochybovať a že život je hrozne nevypočítateľný. Nemôžem si pomôcť, ale ak to porovnám, reakcia jedenásťročného chlapca sa mi vidí zrelšia než reakcia takmer tridsaťročného muža.
Od toho okamihu bolo vo hviezdach nespochybniteľne dané, že ja s Hitlerovou ríšou nebudem mať priateľské vzťahy."