A review by arvonka
Prvá žena - príbeh o polygamii, by Paulina Chiziane
5.0
Rami bezpodmienečne miluje svojho manžela Tonyho. Zdá sa jej však podozrivé, že jej drahý trávi doma stále menej a menej času. Nemusí veľa pátrať, aby zistila, že má milenku. Rozhodne sa ju navštíviť a dozvie sa od nej o ďalšej milenke, od tej ďalšej o ďalšej a od tej ďalšej o ďalšej. Rami sa tak stáva Prvou ženou v polygamnom vzťahu.
“Presne o tom je polygamná láska. Muž vám vzdychá v náručí za inou. Umyjete ho, zaštopkáte mu ponožky a slipy, vydrhnete mu päty, vyčačkáte ho a navoniate, aby sa potom zapáčil inej. V polygamnom vzťahu je bolesť obživou, požujeme ju, prehltneme aj so slinami, aby sme si naplnili žalúdky. Polygamná láska je nekonečné čakanie. Nekonečná beznádej.“
Text pôsobil veľmi autenticky a počas čítania som postupne nadobúdala pocit, že naozaj čítam Ramiine zápisky. Čítala som text skutočnej ženy, ktorá mala potrebu sa zo svojho trápenia vypísať a vykričať, ktorá chcela čo najvernejšie popísať stav svojej duše, nepozerala späť, neškrtala, neprepisovala, jednoducho sa nechala unášať prúdom svojich myšlienok a pocitov.
Popri rozprávaní deja autorka rozoberá sexualitu, približuje tradície a rituály rôznych mozambických kmeňov, ako aj ich postoj k polygamii. Poukazuje na to, že ak sa ženy spoja namiesto toho, aby sa stali svojimi sokyňami, dokážu naozaj veľa. Porovnáva práva žien a mužov, ako muži môžu všetko a ženy nič.
“Svet pozerá na ženy ako na zlatokopky. A muži vari nemajú skryté úmysly? Každý chlap vyžaduje od ženy základný atribút: krásu. A ženy od mužov zase vyžadujú inú vlastnosť: peniaze. Aký je v tom rozdiel? Len muži môžu mať nároky a ženy nie?”
Ak by som túto knihu mala popísať jedným slovom, vyberám si slovo temperamentná. Strhla ma svojou ohnivosťou a silou a nepustila do poslednej stránky.
“Presne o tom je polygamná láska. Muž vám vzdychá v náručí za inou. Umyjete ho, zaštopkáte mu ponožky a slipy, vydrhnete mu päty, vyčačkáte ho a navoniate, aby sa potom zapáčil inej. V polygamnom vzťahu je bolesť obživou, požujeme ju, prehltneme aj so slinami, aby sme si naplnili žalúdky. Polygamná láska je nekonečné čakanie. Nekonečná beznádej.“
Text pôsobil veľmi autenticky a počas čítania som postupne nadobúdala pocit, že naozaj čítam Ramiine zápisky. Čítala som text skutočnej ženy, ktorá mala potrebu sa zo svojho trápenia vypísať a vykričať, ktorá chcela čo najvernejšie popísať stav svojej duše, nepozerala späť, neškrtala, neprepisovala, jednoducho sa nechala unášať prúdom svojich myšlienok a pocitov.
Popri rozprávaní deja autorka rozoberá sexualitu, približuje tradície a rituály rôznych mozambických kmeňov, ako aj ich postoj k polygamii. Poukazuje na to, že ak sa ženy spoja namiesto toho, aby sa stali svojimi sokyňami, dokážu naozaj veľa. Porovnáva práva žien a mužov, ako muži môžu všetko a ženy nič.
“Svet pozerá na ženy ako na zlatokopky. A muži vari nemajú skryté úmysly? Každý chlap vyžaduje od ženy základný atribút: krásu. A ženy od mužov zase vyžadujú inú vlastnosť: peniaze. Aký je v tom rozdiel? Len muži môžu mať nároky a ženy nie?”
Ak by som túto knihu mala popísať jedným slovom, vyberám si slovo temperamentná. Strhla ma svojou ohnivosťou a silou a nepustila do poslednej stránky.