A review by straciehniezdo
A žili šťastne až naveky by Julia Quinn
4.0
Som presvedčená, že Bridgertonovského contentu nie je nikdy dosť a preto som si nemohla nechať ujsť ani túto knižku epilógov.
A to je dobre, lebo by bola škoda o tieto vynikajúce príbehy prísť.
V epilógoch autorka zodpovedá otázky, ktoré čitateľov po prečítaní knihy zaujímali najviac. A tak sa dozvedáme, čo bolo v listoch od Simonovho otca, ako sa Eloise dozvedela totožnosť lady Whistledown, aj to, či sa Francesca niekedy dočkala svojho vytúženého dieťaťa. Zároveň tu dostáva svoj šťastný koniec Posy, nevlastná sestra Sophie.
Vo väčšine príbehov sme sa stretávame s viac než len jedným súrodencom a všetky naše obľúbené postavy si tak človek užije. Ale úplne najdokonalejší je nepochybne epilóg ku Vikomtovi. Svet proste nutne potreboval viac pall mall scén. A táto je rovnako vtipná a skvelá ako tá prvá. Veľmi sa mi tiež páčil Francescin príbeh, hoci jej kniha k mojim najobľúbenejším nepatrila.
Zlý nebol žiadny, ale najslabší mi prišiel epilóg ku Eloisinej knihe, pretože je príbehom šťastného konca jej nevlastnej dcéry. A tú sme poznali ako dieťa, nie ako dospelú a preto som ako čitateľka nemala k nej taký silný vzťah ako k ostatným a na tých približne 30 stranách sa nevytvoril.
Na čo som sa však veľmi tešila a nenaplnilo to úplne moje očakávania, je príbeh mojej milovanej Violet Bridgertonovej. A dôvodom je opäť rozsah. Violet by si zaslúžila aspoň novelu, ak nie rovno román, pretože autorka v tejto poviedke na tých 30 stranách píše o množstve časových období, snaží sa obsiahnuť takmer jej celý život, ale v tomto rozsahu to veľmi nešlo.
No rozhodne je táto zbierka epilógov úžasná a nemala by ujsť pozornosti žiadneho fanúšika Bridgertonovcov. Rozhodne si ju užijete.
A mne bude táto séria chýbať, i keď sa teším na ďalšie autorkine série.
A to je dobre, lebo by bola škoda o tieto vynikajúce príbehy prísť.
V epilógoch autorka zodpovedá otázky, ktoré čitateľov po prečítaní knihy zaujímali najviac. A tak sa dozvedáme, čo bolo v listoch od Simonovho otca, ako sa Eloise dozvedela totožnosť lady Whistledown, aj to, či sa Francesca niekedy dočkala svojho vytúženého dieťaťa. Zároveň tu dostáva svoj šťastný koniec Posy, nevlastná sestra Sophie.
Vo väčšine príbehov sme sa stretávame s viac než len jedným súrodencom a všetky naše obľúbené postavy si tak človek užije. Ale úplne najdokonalejší je nepochybne epilóg ku Vikomtovi. Svet proste nutne potreboval viac pall mall scén. A táto je rovnako vtipná a skvelá ako tá prvá. Veľmi sa mi tiež páčil Francescin príbeh, hoci jej kniha k mojim najobľúbenejším nepatrila.
Zlý nebol žiadny, ale najslabší mi prišiel epilóg ku Eloisinej knihe, pretože je príbehom šťastného konca jej nevlastnej dcéry. A tú sme poznali ako dieťa, nie ako dospelú a preto som ako čitateľka nemala k nej taký silný vzťah ako k ostatným a na tých približne 30 stranách sa nevytvoril.
Na čo som sa však veľmi tešila a nenaplnilo to úplne moje očakávania, je príbeh mojej milovanej Violet Bridgertonovej. A dôvodom je opäť rozsah. Violet by si zaslúžila aspoň novelu, ak nie rovno román, pretože autorka v tejto poviedke na tých 30 stranách píše o množstve časových období, snaží sa obsiahnuť takmer jej celý život, ale v tomto rozsahu to veľmi nešlo.
No rozhodne je táto zbierka epilógov úžasná a nemala by ujsť pozornosti žiadneho fanúšika Bridgertonovcov. Rozhodne si ju užijete.
A mne bude táto séria chýbať, i keď sa teším na ďalšie autorkine série.