shifo's review against another edition
slow-paced
- Plot- or character-driven? Character
- Strong character development? It's complicated
- Loveable characters? No
- Diverse cast of characters? No
- Flaws of characters a main focus? It's complicated
2.0
ninelives9's review against another edition
hopeful
inspiring
reflective
medium-paced
- Plot- or character-driven? A mix
- Strong character development? No
- Loveable characters? Yes
- Diverse cast of characters? No
- Flaws of characters a main focus? N/A
4.25
takoeg's review against another edition
4.0
Ob es eine gute Idee war, in der Pandemie, einen Pandemie Roman zu lesen?
Jetzt im Nachhinein gesehen würde ich sagen: Ja, definitiv.
Auch wenn sich der Anfang des Romans etwas zog (Analyst Joe flieht aus der Londoner City wegen eines von ihm programmierten Fehlers in einem Finanzanalyseprogramm, dass Millionen Verluste einbringt in das kleine Dorf St. Piran, wo er ins offene Meer hinausschwimmt und dort mit einer Begegnung durch einen Wal fast stirbt), konnte mich der Rest des Buches dann doch noch packen.
Wie in liebevoller Kleinarbeit die Beziehungen der Menschen im Dorf beschrieben werden und auch die charakterliche Darstellung von Joe haben mich überzeugt.
Interessant war auch zu lesen, wie man sich eine Pandemie vorstellte, bevor es eine gab. Insgesamt eine runde Sache.
Einen Stern Abzug gibt es für manche Erzählsprünge in der Geschichte (es werden z. B. Fragen gestellt und im nächsten Moment befindet man sich statt bei einer Antwort an einem anderen Ort oder in einer anderen Handlung) und teilweise auch für das Frauenbild, dass sich in manchen Figuren im Roman widerspiegelt.
Jetzt im Nachhinein gesehen würde ich sagen: Ja, definitiv.
Auch wenn sich der Anfang des Romans etwas zog (Analyst Joe flieht aus der Londoner City wegen eines von ihm programmierten Fehlers in einem Finanzanalyseprogramm, dass Millionen Verluste einbringt in das kleine Dorf St. Piran, wo er ins offene Meer hinausschwimmt und dort mit einer Begegnung durch einen Wal fast stirbt), konnte mich der Rest des Buches dann doch noch packen.
Wie in liebevoller Kleinarbeit die Beziehungen der Menschen im Dorf beschrieben werden und auch die charakterliche Darstellung von Joe haben mich überzeugt.
Interessant war auch zu lesen, wie man sich eine Pandemie vorstellte, bevor es eine gab. Insgesamt eine runde Sache.
Einen Stern Abzug gibt es für manche Erzählsprünge in der Geschichte (es werden z. B. Fragen gestellt und im nächsten Moment befindet man sich statt bei einer Antwort an einem anderen Ort oder in einer anderen Handlung) und teilweise auch für das Frauenbild, dass sich in manchen Figuren im Roman widerspiegelt.
juledormels's review against another edition
3.0
Maybe I didn’t like this one as much as I normally would because we’re still in a pandemic, but I felt like the relationships between the characters lacked depth and resolution and I actually don’t know what to take from the novel. Still, the descriptions of the whale and the little village with its odd characters were beautiful.
arvonka's review against another edition
4.0
Začiatok je záhadný, autor až postupne odkrýva, o čo hlavnému hrdinovi ide a čo ho k tomu vedie. Postupne to vlastne zisťuje aj protagonista a s oprávnenými obavami, že bude vyzerať ako blázon, do svojich plánov opatrne zasväcuje aj ostatných dedinčanov. Dedinčanov, ktorých som si nesmierne obľúbila, rovnako ako celkovú atmosféru malej cornwallskej dedinky a bolo mi ľúto, že jej na konci knihy musím dať zbohom.
Dej skáče medzi minulosťou a prítomnosťou a čoraz viac sa dozvedáme, akým človekom Joe bol. On sám sa zamýšľa nad tým, ako po niekoľkých rokoch strávených za obrazovkou počítača bez akejkoľvek fyzickej aktivity je teraz schopný kopať jamy, nosiť ťažké vrecia a zachraňovať veľrybu.
Kniha v mnohom pripomína dnešnú dobu covidovú, ohromujúce je však to, že John Ironmonger svoje dielo napísal už v roku 2015. Neraz som sa zamýšľala nad tým, že môžeme byť ešte radi, ako na tom v porovnaní s obyvateľmi St. Piran sme.
Nezabudnite na veľrybu je feel good kniha (pardon za anglické slovné spojenie, ale kniha pre fajn pocit znie hrozne), ktorá v sebe ukrýva príbeh o odhodlaní, súdržnosti a nezištnosti, ktorý sa číta ako oddychovka, ale určite ponúkne niekoľko podnetov na zamyslenie, no taktiež pobaví a veruže aj dojme.
Dej skáče medzi minulosťou a prítomnosťou a čoraz viac sa dozvedáme, akým človekom Joe bol. On sám sa zamýšľa nad tým, ako po niekoľkých rokoch strávených za obrazovkou počítača bez akejkoľvek fyzickej aktivity je teraz schopný kopať jamy, nosiť ťažké vrecia a zachraňovať veľrybu.
Kniha v mnohom pripomína dnešnú dobu covidovú, ohromujúce je však to, že John Ironmonger svoje dielo napísal už v roku 2015. Neraz som sa zamýšľala nad tým, že môžeme byť ešte radi, ako na tom v porovnaní s obyvateľmi St. Piran sme.
Nezabudnite na veľrybu je feel good kniha (pardon za anglické slovné spojenie, ale kniha pre fajn pocit znie hrozne), ktorá v sebe ukrýva príbeh o odhodlaní, súdržnosti a nezištnosti, ktorý sa číta ako oddychovka, ale určite ponúkne niekoľko podnetov na zamyslenie, no taktiež pobaví a veruže aj dojme.
hanazet's review against another edition
4.0
Ako písať o tejto knihe a nespomenúť pandémiu, tému, čo na nás skáče z každej strany, ktorá rozdelila spoločnosť, rodiny, priateľov? Nedokážem to. Situácia, v ktorej žijeme už pridlho, mi asi priniesla priveľa prekvapení. A Nezabúdajte na veľrybu je v istom zmysle kniha o pandémii - hoci napísaná roky predtým, ako sa začalo naše šialenstvo. Zaujíma ma, ako ju vnímali čitatelia v čase, keď vyšla. Ako príliš fantastickú? Ako varovanie, že stačí málo a systém sa rozsype? Či dokonca ako prorockú?
Dnes sa na ňu nevyhnutne pozerám cez to, čo prežívame. A pre mňa bola predsa trošku fantastická.
"Ak sa spoločnosť zrúti, nikto sa nevráti do práce. Vodiči nebudú riskovať život, len aby sa mohli vrátiť za volant. Pracovníci elektrární nebudú chodiť desať kilometrov do roboty peši, riskovať pritom zranenie alebo prepadnutie, len aby spustili stroje. Je to otázka egoizmu. Siete sa zrútia. Dôvera poklesne. Meny sa doslova vyparia. Nemali sme dôvod očakávať niečo iné. Lebo egoizmus je ekonomickou hnacou silou. Tou najväčšou."
Nestalo sa to "zlé", čo John Ironmonger opísal ako dôsledky chrípky, ktorá sa šíri a zabíja nebezpečne rýchlo. A pesimisticky sa obávam, že keby prišlo na takú skúšku ako v knihe, nestalo by sa, žiaľ, ani to "dobré".
Hoci to môže znieť ako neradostné čítanie, Nezabúdajte na veľrybu je v skutočnosti veľmi hrejivá kniha. Cítite v nej viaceré podoby lásky k blížnemu svojmu, čo môže byť v týchto časoch balzam na dušu (odporúčam dávkovať po tom, čo znechutene a šokovane zavriete fejsbúky a internetové diskusie). Okrem toho, Ironmongerov štýl veľmi zľahka zaváňa backmanovčinou či dokonca stefánssonovčinou, pričom autora nepodozrievam z toho, že to bol zámer. Zavedie vás do malej dedinky s jej príbehmi, vzťahmi, postavičkami, tempom a zvykmi a kde sa takmer každý cíti dobre práve takto, Pánubohu za chrbtom (či ako na najmenšom pršteku na nôžke). Pokojný život obyvateľov narušia dve udalosti, ktoré sa odohrajú krátko po sebe - najprv more vyvhrne nahého muža v bezvedomí a potom aj impozantnú veľrybu. A tieto dve bytosti sú zaujímavo prepojené.
John Ironmonger popri príbehu "tu a teraz", teda v zaspatej dedinke St. Piran, rozpráva aj ten "tam a vtedy", teda v bzučiacom biznisúli v londýnskom City. Hlavný hrdina Joe Haak je správny chlap, ktorý ale kedysi nasadol na nesprávny vlak a prakticky sám seba objaví až teraz. Bez toho, aby chcel, stáva sa hrdinom. Je to Joe Haak, kto pomôže zachrániť veľrybu, kto nahromadí zásoby pre celú dedinu, kto počas pandémie pomáha každému, kto to potrebuje. Čo vám poviem, svet potrebuje viac Joeov Haakov.
Nezabúdajte na veľrybu je zmesou príbehu jednej dedinky, jedného človeka, apelu na potrebu ľudskosti, nádeje, že sme predsa len lepší ako vyzeráme, ale aj napätia. John Ironmonger sa nevyhýba brnkaniu na city ani miernemu pátosu, ale je to v miere, ktorá je pre mňa absolútne tolerovateľná. Odporúčam čítať v zhoršujúcom sa počasí a pandemickej situácii, má efekt ako šálka horúcej čokolády.
Dnes sa na ňu nevyhnutne pozerám cez to, čo prežívame. A pre mňa bola predsa trošku fantastická.
"Ak sa spoločnosť zrúti, nikto sa nevráti do práce. Vodiči nebudú riskovať život, len aby sa mohli vrátiť za volant. Pracovníci elektrární nebudú chodiť desať kilometrov do roboty peši, riskovať pritom zranenie alebo prepadnutie, len aby spustili stroje. Je to otázka egoizmu. Siete sa zrútia. Dôvera poklesne. Meny sa doslova vyparia. Nemali sme dôvod očakávať niečo iné. Lebo egoizmus je ekonomickou hnacou silou. Tou najväčšou."
Nestalo sa to "zlé", čo John Ironmonger opísal ako dôsledky chrípky, ktorá sa šíri a zabíja nebezpečne rýchlo. A pesimisticky sa obávam, že keby prišlo na takú skúšku ako v knihe, nestalo by sa, žiaľ, ani to "dobré".
Hoci to môže znieť ako neradostné čítanie, Nezabúdajte na veľrybu je v skutočnosti veľmi hrejivá kniha. Cítite v nej viaceré podoby lásky k blížnemu svojmu, čo môže byť v týchto časoch balzam na dušu (odporúčam dávkovať po tom, čo znechutene a šokovane zavriete fejsbúky a internetové diskusie). Okrem toho, Ironmongerov štýl veľmi zľahka zaváňa backmanovčinou či dokonca stefánssonovčinou, pričom autora nepodozrievam z toho, že to bol zámer. Zavedie vás do malej dedinky s jej príbehmi, vzťahmi, postavičkami, tempom a zvykmi a kde sa takmer každý cíti dobre práve takto, Pánubohu za chrbtom (či ako na najmenšom pršteku na nôžke). Pokojný život obyvateľov narušia dve udalosti, ktoré sa odohrajú krátko po sebe - najprv more vyvhrne nahého muža v bezvedomí a potom aj impozantnú veľrybu. A tieto dve bytosti sú zaujímavo prepojené.
John Ironmonger popri príbehu "tu a teraz", teda v zaspatej dedinke St. Piran, rozpráva aj ten "tam a vtedy", teda v bzučiacom biznisúli v londýnskom City. Hlavný hrdina Joe Haak je správny chlap, ktorý ale kedysi nasadol na nesprávny vlak a prakticky sám seba objaví až teraz. Bez toho, aby chcel, stáva sa hrdinom. Je to Joe Haak, kto pomôže zachrániť veľrybu, kto nahromadí zásoby pre celú dedinu, kto počas pandémie pomáha každému, kto to potrebuje. Čo vám poviem, svet potrebuje viac Joeov Haakov.
Nezabúdajte na veľrybu je zmesou príbehu jednej dedinky, jedného človeka, apelu na potrebu ľudskosti, nádeje, že sme predsa len lepší ako vyzeráme, ale aj napätia. John Ironmonger sa nevyhýba brnkaniu na city ani miernemu pátosu, ale je to v miere, ktorá je pre mňa absolútne tolerovateľná. Odporúčam čítať v zhoršujúcom sa počasí a pandemickej situácii, má efekt ako šálka horúcej čokolády.
rike125's review against another edition
adventurous
emotional
hopeful
reflective
medium-paced
- Plot- or character-driven? A mix
- Strong character development? Yes
- Loveable characters? It's complicated
- Diverse cast of characters? No
- Flaws of characters a main focus? Yes
4.0
leny_ba99's review against another edition
emotional
hopeful
reflective
medium-paced
- Plot- or character-driven? A mix
- Strong character development? Yes
- Loveable characters? Yes
- Diverse cast of characters? No
- Flaws of characters a main focus? It's complicated
3.75
mariekew's review against another edition
5.0
Erg mooi boek dat je ook goed aan het denken zet over de huidige wereld.